Príspevky

Počúvaj!

     Priznať si sám pred sebou, že máte problém, je síce fajn, ale nijako nápomocné. Priznať si, že máte problém pred celým svetom je hrdinský čin, ktorý však ľudia neocenia. Priznajte si, že máte problém pred psychológom a váš život sa už nikdy nevráti do normálnych koľají.      Keď som si začala naplno uvedomovať, že so mnou nie je niečo s kostolným poriadkom, snažila som sa to riešiť svojpomocne. Vravím si, niečo ti zrejme v živote chýba. Láska... Predošlé pokusy o nadviazanie ľudského kontaktu však nedopadli najlepšie. Hlavou sa mi razom premietol sled posledných udalostí, kedy som sa utápala v žiali z toho, aká hrozná povaha to som, a ako som zase raz všetko kvalitne dojebala. Začiatky sú krásne, romantika ako z reklamy na Coca-Colu, no keď ide do tuhého a mám sa človeku zdôveriť s mojimi najtemnejšími tajomstvami, zaleziem do ulity a von ma nedostanete už ani kliešťami. S faktom, že zostanem starou dievkou, som sa pomaly, ale isto začala zmierovať. Veď si za to môžem sama, netyk
1 komentár
Čítať ďalej

Úvahy jednej ženy

     Keď dievčatá niekomu sľúbia, že spoločné tajomstvo neprezradia, neposunú ďalej tretej osobe, nikdy sa na tento sľub nemôžete spoľahnúť. Jednoducho sa nedá dodržať. Je to príliš ťažké. Zniesť tlak okolia, tie ustavičné otázky a gúľanie očami. Ak k tomu ešte pridáte pocit dôležitosti, aký mávajú víťazky súťaže Miss Slovensko, keď predvádzajú ich najlepší životný príhovor, slzy šťastia sa kotúľajú dole premake-upovanými lícami, a cez dokonale vybielené zuby cedia tok totálnych lží, tak potom to, čo na druhý deň spravila Nora, bolo celkom opodstatnené. Len čo vytiahla päty z internátu, stretla sa s jej ročníkovou kamoškou. Nechcela jej povedať do detailov, čo sa včera večer stalo, len jej nejako nenápadne naznačiť, že možno tie sympatie voči Rudovi nie sú jednostranné. Sedeli na káve a tak z reči do reči sa k tomu nejak konečne dostala. -"Počuj, videla si čo včera písal Rudo do tej skupiny?" -"Áno, celé som si to čítala. Bože, on už keď to písal musel byť poriadne mim
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Životom zlomení...

     Démoni sa v ten večer Nore zjavili prvýkrát po pol roku. Nechápala prečo, čo bol ten spúšťač. Priala si, aby sa to viac nezopakovalo. Ale vedela, že keď sa raz objavia nenechajú ju len tak ľahko na pokoji. Prešlo pár dní odkedy sa naposledy videla s Rudom. Jej kamoši zisťovali prečo tak skoro zmizla z párty. Uhrala to na bolesť hlavy. Ďalší z jej neduhov, o ktorom už všetci vedeli. Migréna. V duchu sa usmiala. Niekedy sú všetky tie jej diagnózy aj na niečo dobré. Má opodstatnenú výhovorku, keď sa jej niekam nechce, a nikomu nemusí nič vysvetľovať ani dokazovať, dokonca ani sa ospravedlňovať, veď človek si svoje nedostatky nevyberá. Keby si ich mohla vybrať rozhodne by pritvrdila, aby neobťažovala všetkých tých dobrákov svojou prítomnosťou, aby sa konečne mohli nadýchnuť čistého, neskazeného vzduchu, aby uvoľnili slučky, ktoré im uviazala okolo krku, tým keď ich nazvala svojou rodinou, či priateľmi.      Koncom týždňa bola opäť unavená zo života. Aby toho nebolo málo, doma sa na
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Vitajte v Srandárii!

     Pondelok. Prečo práve tomuto dňu prislúcha toľká náležitosť? Samozrejme, nie v živote každého človeka. Len v jej. Norinom. Ako každý pondelok aj toto ráno cestovala, tým istým autobusom ako každý pondelok o 6.44. Ešte ani raz neprišiel na čas. Dnešok teda nebol výnimkou. Odsedela si deň v škole. A veru, bol dlhý. Cez voľnú hodinu so spolužiakmi skočila na pivko. Už toto je predzvesť toho, že sa deň bude niesť v alkoholovom opojení. Trošku to prehnali. To jedno pivko im úplne stačilo. Vodku už miešať nemali. Ups, zase raz neskoro. Vraveli, že oni sú naučené, že im istotne neudrie. Tudle! Udrelo a ako. Počas celej prednášky sedeli v najzadnejšej lavici, rátali s tým, že ich nie je vidno. Hlupane, ani si neuvedomili, že ich vidí celá trieda ako na tácke. Rehotali sa ako zmyslov zbavené. Ako inak. Keď sa tie dve stretnú vždy je o zábavu postarané. Profesor skríkol:  “Utíšte sa!“  A Nora spokojne dodala:  „Hej, čo nevidíte, niektorí sa tu chcú vzdelávať...“  Načo celá trieda vybuchla
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Iba jeden.

     Bolo to ráno ako každé iné a predsa sa prebudila s divným pocitom. V hlave jej trešťalo. Keby ju teraz zastavili policajti a podrobili ju dychovej skúške, nenašli by len zbytkový alkohol. Určite by namerali viac ako jedno promile. Sedela na posteli a premýšľala o udalostiach z predošlého večera. Kde bola? Čo robila? A zrazu jej to cinklo, ako keď sa postavičkám v kreslených animákoch z ničoho nič objaví nad hlavou malá, žltá žiarovka. Noc strávila v klube oproti ubytovni. Ako sa tam dostala?! Pozrela na postele oproti nej, kde ležali ďalšie dve nevládne telá. To si mohla myslieť. Jej perfektné spolubývajúce. Teraz si spomenula ako Laura s treskom vletela do izby, akoby niekde horelo a ju vytrhla z "náramne zábavného" prepisovania poznámok. V ruke držala fľašu vodky a za jej chrbtom sa mihali ďalšie tri postavy.       "Čauko! Dnes večer je v Moone párty. My sme si už trošku našliapli, no a predsa nebudeš tu takto smutne a osamelo sedieť celý večer... Na vypi si!&q
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Kreativita level 100

Obraz
     Už dlho som nemala kreatívnu chvíľku. Neviem, čím to je. Nedostatkom času? To rozhodne nie, nebudem predsa používať túto otrepanú frázu. Príbehy v mojej hlave sa tvoria vždy za pochodu, bez rozmýšľania o tom, ako sa príbeh skončí alebo či vôbec vyvrcholí k nejakej pointe. Stratov nápadov, námetov? To asi tiež nie. Každý deň snívam s otvorenými očami a prikrášľujem si realitu. Nedostatkom podpory? Možno. Niežeby mi na tom nejako extra záležalo, ale vždy ma zahreje pri 💗, keď viem, že niekto na mňa myslí. Asi toto bude ten problém, lebo osoba na ktorú som sa počas pár mesiacov zafixovala ma jednoducho nechala plávať. Bez jediného slova, bez jedinej vety naznačujúcej lúčenie. Ako rýchlo do môjho života prišiel, tak rýchlo z neho aj odišiel. Či mi bolo smutno? Oh, a ako. Nevedela som sa s tým zmieriť, vkuse som obviňovala samú seba zato aká výrečná som, ako vždy trepem dva na tri, ako sa neviem k ľuďom správať, ako sa ich vždy snažím od seba vyplašiť. Opäť sa ti to podarilo Miriam!
1 komentár
Čítať ďalej

Guns N´ Roses

     Dnes by som pokračovala a načala jeden z mojich tohtoročných výletov do zahraničia. Už odkedy som bola vo februári na koncerte Metallici, sme s priateľmi plánovali koncert najväčšej rockovej legendy spomedzi kapiel, legendárnych Guns N´ Roses! Nikto však nič neriešil, tak som si myslela, že plány opäť krachli, čo by sa nestalo po prvýkrát...      Jedného pekného dňa sme však boli na oslave narodenín jedného môjho známeho, a keď som mu dogratulovala, zašepkal mi do ucha: "Tešíš sa na koncert? Kúpil som ti lístok." V prvom momente to bol pre mňa šok, zároveň som mu však bola vďačná a náramne sa potešila, a potom došiel opäť šok, keď som si uvedomila, že mi zase raz zaplatil vstupenku, ktorá nebola veľmi lacná. Hneď som sa ponúkla, že mu teda peniažky vrátim, no na moje veľké prekvapenie povedal, že netreba. Ako vždy nechali sme to tak a časom sa na to zabudlo.       Koncert kapely sa mal odohrať na letisku Letňany v Prahe 4. júla. Očakávala som, že tam nepôjdeme len n
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej